[Tlhingan-hol] nuq bop bom: 'ay' wa'vatlh chorghmaH Soch: bIQ HeHmey rar ravHom

ghunchu'wI' 'utlh qunchuy at alcaco.net
Tue May 29 12:01:56 PDT 2012


On Sat, May 12, 2012 at 8:33 AM, Qov <robyn at flyingstart.ca> wrote:
> 187: bIQ HeHmey rar ravHom

Qatlhqu' 'a Qaplaw'.

> po vemDI' 'eSSIm MahounvaD tIr ngogh naH je Suq.

maj. mughIjbe' nIQvam'e'.

> nIQ luSoptaHvIS. Mahoun nIQ
> SopchoH 'eSSIm nIQ, 'ach taj QInDaq narghwI'mey DuQta' 'eSSIm 'ej Sopta',
> beppa' Mahoun.

SoSwI' juHDaq mu'tlheghmeyvam vIlaDtaHvIS jIHaghqu'mo', mughel SoSwI'
'ej jIQIjnIS. Hagh je ghaH.

> SoptaHvIS, jaj Qu' QIj 'eSSIm. wa'Hu' SISqu'mo', ngong yotlh
> nuDnIS 'eSSIm. qen pochta' 'ej SoDchoHbe'pu' 'e' 'olnIS.

Sung Du' mIwmey vIlIjba'pu'. SoDnIS 'e' vIqawlaw'. rambej;
jISovnISchugh 'ay'vetlh vIlaDqa'laH.

> HoqHomvetlhvaD
> tlhejqang Mahoun. luch yIrta'DI' 'eSSIm, tlheD.
>
> vengHomDaq yItmeH He SoDbe'meH bIQ, yavDaq QemjIqmey luchenmoHu'pu' 'ej
> QemjIqmey Qutlh qatlhDa'mey chong.

<QemjIq> vIghovbej 'ach vIqawbe', 'ej mu'ghomwIj naQ vIHutlhtaH...toH,
pay' qID vIghov je vaj mu' vIqawchoH. mIghwI' vItlho'.

chay' QemjIq QutlhlaH vay'? chIm QemjIq qar'a'?

> lutlh pat. pagh rar qatlhDa'mey. lam'e'
> letqu'moHpu'bogh qul bIH neH, 'ach Hhevo' bIQ mejmoH 'ej yav Qutlh.

<He> botlh Dan <h>.

yav QutlhlaHbej vay'. QemjIq Dejbe'moH'a' qatlhDa'mey?

> qatlhDa'mey leghDI' Mahoun jatlh, "tIlegh! jav Dopmey!" MahounvaD tlhaQ
> ngoDvetlh, 'a yajbe' 'eSSIm.

weQ Hat qellaw'. tlhaQ 'e' vIyajbe' je jIH.

> ngemDaq ghoStaHvIS, MahounvaD yan mach nob 'eSSIm 'ej jatlh, "Ha'DIbaH qu'
> Daleghchugh, mInDu'Daq QIn yIQeqtaH. DuchoplaHpa' DuQ'eghnIS Ha'DIbaH, vaj
> DuchoplaHbe'."

Daj to'vetlh, 'ach...

> napqu' mIw 'ach bIt Mahoun. jatlh, "SaHchugh cha' chay' jIvang?"

...pupHa'.

> jatlh 'eSSIm, "SumwI' yIQeq. latlh vIHoH jIH." bIttaH Mahoun. nuch ghaHmo'
> parmaqqayDaj loQ tuH 'eSSIm 'ach chaq ghojlaH.

<not qoHpu''e' neH ghIjlu'.>

> yIttaHvIS bejtaHbogh
> Ha'DIbaHmey tu' 'eSSIm 'ach Mahoun ghuHmoHbe'mo' 'eSSIm, qaS pagh. tugh
> bIQtIq HeH luSIchpu'. latlh HeH SIchmeH, bIQtIq HeHmey rartaHbogh ravHomDaq
> yItnIS.

ravHom vIyajchu'be'. Dochvam vISovmo' neH qech vIghovlaH.

> Sor Hap 'ay'mey rarbogh tlheghmey 'oH. bIQtIq HeHmey jojDaq HuStaH
> ravHom Qutlhbogh tlheghmey. 'uchmeH yItwI', ravHom Don latlh tlheghmey.

(I thought {Don} is a "verb of quality" and does not have an object,
and I was about to object to your use. Looking it up, however, it's
clearly glossed with the transitive "go parallel *to*" meaning in
addition to the stative "be parallel".)

> cha'
> 'ujmey juch ravHom 'ej jav 'uj'a' 'aD.

I find myself grasping for a quick rough understanding of distances
expressed as {'uj}. Oddly, trying to do a quick conversion in my head
ended up treating it as slightly more than a third of a meter (making
an {'uj'a'} a little longer than 3 meters), rather than invoking the
inches, feet, or yards that I grew up with. After considering it
carefully, I've decided that an {'uj} is about the distance from my
elbow to my first knuckle (so making a fist gives the right endpoint),
and an {'uj'a'} is about two of my paces (if I don't concentrate on
pointing my toes forward).

So for me, this bridge's width is the distance from elbow to elbow if
I push my fists together, and it's about 12 paces long.

> bIQtIqDaq jenmo' bIQ,

<jenmo' bIQtIq bIQ> vImaS. vIttlheghmey vIHaDtaH, 'ej <Doq bIQtIq bIQ> rurqu'.

> DaHjaj ravHom
> botlh, bIQtIq je chev loS 'uj neH.

maj. DaH nom chuq vIyajlaH.

> jaQ bIQ. bIQ bIng yav leghlaHbe' 'eSSIm.

naDev <yav> vIpar. SoHvaD Qap'a' <bIQtIq bIS'ub>?

> ravHom gho'vIp Mahoun 'e' pIH 'eSSIm 'ach muj. SIbI' 'oHDaq yItchoH.

Da'egh Sor Hap net voqchugh, Qutlh net pIH 'ej qay'be'. gho'vIpbe' voqwI'.
Da'egh Ha'DIbaH qu' net voqchugh, HIv net pIH. pImba' ghu'.

> bIQtIq
> Ho'meH botlhDaq yev. tlha'meH ravHom gho'taHvIS 'eSSIm, volchaHDaj yuv vay'.
> tlhe''eghDI' nachDaj Dop qIp vay' 'ej pumchoH 'eSSIm.

HIv 'Iv? pagh HIv nuq? HIvwI' Dellu'be'. ghaytan leghbe' 'eSSIm. vaj
ngermey law' vI'oghlaH. wa' nger vImaSqu': Ha'DIbaH tIn 'oH.
"goat"-Hey vIlegh. 'ach jIDo', tugh vIt vIlaDlaHmo'.

> ravHom Dop tlhegh
> 'uchchoH 'e' nID 'ach SamlaHbe' ghopDaj.

ghuy'cha'!

> jach 'eSSIm bIQtIqDaq pumtaHvIS,
> ghIq bIQ 'elDI', nuj SoQmoH. SIbI' bIQDaq ghIrchoH. Hurgh bIQ. tlham
> Hutlhbogh Duj rur. lurghmey ngu'laHchu'be' 'eSSIm. toS 'e' lunID 'eSSIm
> ghopDu', 'ach bIQtIq HeH SamlaHbe' 'ej bIQ jaQ toSlaHbe'.

Qal 'eSSIm 'e' QaHlaHbe'law' no'Daj tIQqu'.

> The amount of work one has to go through to describe a bridge in this
> language is almost exhausting. Did you get it from the title alone?

I got it, but not from simply reading the words. The meaning came
through only after I puzzled it out, almost as if solving a riddle.

nuq 'oH ravHom'e'? choQ rav neH 'oH'a'?  chob bID 'oHlaw'.
chaq jISuDqang. rarwI'vamvaD ngep'oS vIpong 'e' vInIDlaH.

-- ghunchu'wI'



More information about the Tlhingan-hol mailing list